Raj? Áno, existuje aj na zemi!

By Unknown - marca 03, 2014

Ahojte, moje milé čitateľky!

Tie z Vás, ktoré sledujú môj profil na facebooku, už vedia, prečo som sa na chvíľku odmlčala. Je to približne týždeň, čo nie je taká katastrofa. Ale predsa len som zvyknutá častejšie prispievať a Vy zase častejšie čítať. Nemusíte sa však báť, som oddýchnutá, čerstvá a plná nových a ďalších nápadov (a zároveň aj výrobkov, ktoré som si pokúpila).. A kdeže som to teda bola? V naprostom raji...









Ten raj mal dokonca aj meno. Pitztal Gletscher (webové stránky v cz). Je to najvyššie položený ľadovec v Rakúsku a ako píšu na stránkach, má to skutočne vplyv na kvalitu zimných športov. Celý týždeň sme mali úplne rozprávkové počasie. Najbližším mestom je Imst, Insbruck je odtiaľ približne 100 km. Nikdy som týždeň bez pauzy nelyžovala, vždy to behom jarnej lyžovačky vyšlo aspoň na jeden škaredý deň (väčšinou stredu), kedy som si užila "lenivý deň" (tzv. nákupy, sauna, masáž). Preto som rátala s tým, že budem mať aj nejaký čas aj na publikovanie článkov. Nakoniec som ten čas proste nebola schopná nájsť. Nižšie už môžete vidieť fotky priamo z lanovky a posledná fotka je fotka lanovky, z ktorej je to fotené :-)





  

Hneď od rána (prvou lanovkou hore) sme nonstop lyžovali do druhej či tretej poobede. Svahy boli úplne úžasne upravené a väčšinou sme mali do 10-11 ešte vyratrakované zjazdovky. Čo sa týka množstva ľudí, bola som až prekvapená, ako sa v takom veľkom stredisku rozptýlili. Na lanovku sme nečakali ani raz, bubny tam tiež neboli absolútne žiadne. A nad nami krásne modré nebo a naokolo hory.



Na najvyššom bode lanovky bola kaviareň, odkiaľ bol úplne dokonalý výhľad. Zvonku sa mi to samozrejme nepodarilo odfotiť tak krásne ako im z vrtulníku, preto pridávam aj foto vrchnej kaviarne z ich stránok a ďalšie fotky sú už opäť moje.

Zdroj: pitztal-gletcher.com




Brat s kamarátom si užili aj freeride, freestyle a podobné tieto srandy. Pretože tam mali skvele vytvorené aj takéto zábavné vecičky. U-rampu, skoky, bubny aj kopec hlbokého snehu popri zjazdovkách. Ja som skôr predsa len rekreačný lyžiar, takže ja som im len fandila zo zeme či zo zjazdovky..



Obed sme väčšinou vynechávali vzhľadom na zdravé, ale veľmi sýte jedlo v hoteli. Navyše keď sme prišli zo zjazdovky, mohli sme sa najesť aj v popoludňajšom "snacku", ktorý sme ale vyskúšali asi len raz. Mali tam totiž skvelú homárovú polievku a šišky plnené džemom (asi najnezdravšie, čo tam za týždeň bolo)! 
Dvakrát sme ale jedli aj na svahu, konkrétne ich vychýrenú parenú buchtu s pudingom a posypanú makom. Druhýkrát som vyskúšala lasagne, ktoré boli úžasné, ale porcia bola tak veľká, že som nebola schopná ju dojesť :-) Ďalšie dni sme už boli väčšinou tak prejedení len z raňajok a večerí, že sme sa zastavili "len" na weissbeer a praclík. Mimochodom, ak ste ešte neskúšali rakúske praclíky, tak ich určite vyskúšať musíte! Sú úžasne mäkké, voňavé a chutné.. :-)



Potom nás o tretej čakal úžasný saunový svet v hoteli, ktorý sa skladal z vírivky, piatich sáun, úžasnej tichej zóny s výhľadom na zasnežené hory... Pre všetky tieto saunové kvality sme sa tam väčšinou celkom zdržali a s pohľadom na hory sme si trošku aj zdriemli. Navyše tam mali ešte aj sušené ovocie a malinovo-citrónovú vodu. Malo to len krok od toho, aby sa to stalo čistým rajom. Tieto fotky nie sú moje, ale zo stránok samotného hotela.. :-)

Zdroj: gundolf.com

Zdroj: gundolf.com

Zdroj: gundolf.com

Zdroj: gundolf.com

Zdroj: gundolf.com

Zdroj: gundolf.com

Zdroj: gundolf.com

Potom nasledovala prechádzka a úžasná zdravá (ale štvorchodová večera). Musím sa priznať, že do Rakúska chodím lyžovať každý rok, ale toto bol asi najzdravší hotel, čo sa jedla týka, aký som kedy zažila... :-) Najviac mi v pamäti utkveli asi kačacie prsia, len mierne prepečené (medium), s úžasnou omáčkou z kyslých čerešní a s polentou. Mňááám... 






Zdroj: gundolf.com
Po večeri sme sa jeden deň odhodlali aj na sánky. Bolo to na osvetlenej zjazdovke a hore Vás vytiahla poma. Čiže som sa asi po x rokoch opäť sánkovala. A teda bola to rovnaká sranda, akú si pamätám z detstva! Po dvoch hodinách sánkovania (a hlavne držania pomy v šmykľavých rukaviciach) ma kompletne bolel chrbát a ramená a bola som celá premrznutá (mohla byť minimálne -10°C), preto sme sa nenápadne odobrali na varené vínko do baru hneď pri zjazdovke.. :-)

Zdroj: alpenjoy.de
Na tohtoročnej lyžovačke sa nám podarilo (nechtiac) vyskúšať aj horskú službu a helikoptéru. Pretože jednému z nás neodopla lyža a zostal ležať so zlomenou nohou na svahu. Ja som mala už kúsok zlyžované nižšie, preto kým som vyšľapala k nemu, už tam bol nejaký lyžiar (ukázalo sa, že bol švajčiarsky doktor). Ten si dal dole bundu a zakryl "zraneného", aby mu nebola zima a hneď už volal záchrannú službu. Lyže sme dali nad neho do X, pretože to bola červená zjazdovka a nebolo ho vidieť. Medzitým prišli aj ďalší rádový lyžiari, ktorí vytiahli z batohu termo plachty (predsa len bolo asi -15°C a po úraze zostáva človeku zima). Potom už prišiel skúter a následne helikoptéra, ktorá nevedela najskôr poriadne pristáť (kvôli tomu, aký bol svah prudký), takže sa šmýkala dole. Nakoniec zastavila vedľa zjazdovky v hlbšom snehu. A to už "pacienta" prekladali do helikoptéry a odlietali s ním do naprosto špičkovej súkromnej nemocnice v meste Imst. Aby ste si vedeli predstaviť, aké je úžasné zraniť sa v Rakúsku, tak v nemocnici sa ho spýtali na čo má chuť a keď povedal, že na pizzu, tak mu ju reálne doniesli :-))) A to ani nespomínam tých krásnych záchranárov, ktorí boli ako vystrihnutí zo žurnálu... Zvyšok pobytu som si dávala pozor, aby som sa nezranila mimo zjazdovky a nemusela "len" sanitkou.. :-)))) (samozrejme nadsádzka, nechcela som sa zraniť vôbec).. Fotka helikoptéry je moja, ale nie je to helikoptéra, ktorá odvážala známeho zo zjazdovky (ono tam tie helikoptéry boli podchvíľou znova)



Vzala som si však z tohto zážitku tri ponaučenia.
1. Jednoznačne sa musím zlepšiť v nemčine. Síce samozrejme záchranári vedeli plynule minimálne anglicky a nemecky (s nami anglicky, so švajčiarskym lekárom nemecky), ale predsa len je asi lepšie, keď im to vysypete v nemčine. A dohovoríte sa s nimi asi jednoduchšie (záchranár na skútri nebol príliš anglicky znalý). 
2. Jednoznačne so sebou začínam nosiť batoh a v ňom "prvú pomoc" (lekárničku, termoplachty atď.). 
3. A posledné - už síce viem aspoň trochu čo robiť, keď sa niečo podobné stane na svahu, ale kurz prvej pomoci by nemusel byť najhorší (myslím niečo kvalitnejšie ako je v autoškole). Vravím, chodím do Rakúska lyžovať už 8-9 rok po sebe, predtým som lyžovala na Slovensku a nič podobné som nikdy nezažila (našťastie!), ale človek proste musí byť pripravený na všetko. A určite do Rakúska nechoďte lyžovať bez pripoistenia. Prevoz vrtulníkom stál cca. 3000€ a samotná operácia s jednodňovým pobytom v nemocnici (mal tú kosť zlomenú celú, takže to museli spevniť) ďalších 5000€. Ak to teda nechcete platiť zo svojho vrecka, určite si radšej 30€ za tú poistku priplaťte. Stať sa to môže skutočne hocikomu a hocikedy, aj keď idete pomaly...

Každopádne všetko dobre dopadlo. Takto mi rýchlo ubiehali dni a vlastne aj celý týždeň. Prekvapivo, na to ako akčne som strávila dovolenku, som si aj veľmi dobre oddýchla a vracala som sa s prázdnou hlavou a poriadne vylyžovaná domov. :-) A nebojte, nezabudla som ani nakupovať, bola som v DM, v obchode a dokonca som bola "nútená" kúpiť si aj šampón s balzámom na vlasy od Nivei s granátovým jablkom, pretože svoj Syoss som si zabudla. A som teda rada, že som ho zabudla :-)


Boli ste niekde tento rok lyžovať? Zachraňovali ste niekoho už na svahu?

  • Share:

You Might Also Like

0 komentárov