Večerný pokec I. - Raz si hore, raz si dole..

By Unknown - júla 24, 2014

Aj keď názov dnešného článku znie možno trochu filozofickejšie, zďaleka nebude taký hlboký. Bude skôr o povrchnejších veciach, akými sú váha (a logicky jej kolísanie), strava či zdravý životný štýl. Musím sa priznať, že tento článok bude asi dosť zameraný na mňa a moje subjektívne názory a zistenia ohľadom danej témy. Nie som žiadny výživový poradca ani doktor, takže to skôr môžete brať ako rady niekoho, komu sa za jedno leto (3 mesiace) podarilo zhodiť asi 10 kíl a výrazne si zlepšiť kondíciu. Stačilo len skončiť s výhovorkami, postaviť sa z gauča a pracovať na sebe.. Nikomu som ešte takto nehovorila celý príbeh svojho "chudnutia", takže gratulujem, ste prvý! A občas ste určite rovnako ako ja s váhou - hore či dole.. :-)

Zdroj: google.com

Chcela by som však začať asi od začiatku. Momentálne mám 21 rokov, ale ešte stále si celkom živo pamätám svoje teenegerské názory na svoju postavu. Samozrejme som bola nespokojná - ako inak. :-D Keď sa spätne pozerám na svoje fotky z tej doby, tak to rozhodne nebolo zlé. Aspoň nie "tak" zlé, ako som si viac-menej celé svoje dospievanie myslela.. Ostatne, môžete to posúdiť aj samy, lebo v mojich 15, 16 či 17 sa ani mne nevyhla vlna selfie. Len hold vtedy neboli smartphony.. :-)


V tom období som zo základnej školy prešla na strednú a rovno na internát. A keďže som si myslela, že moja postava má veľmi ďaleko od dobrej, tak som začala samozrejme dietovať. Poznáte, ako to ide ďalej.. Ten začarovaný kruh - niečo schudnete, ešte viac priberiete. Zázračný jojo efekt. Keďže som však v tej dobe mala celkom dosť pohybu, nebolo to až tak veľmi vidieť a mala som približne rovnakú váhu stále (aj napriek občasnému dietovaniu).. 



Potom nastal posledný rok na strednej. Do decembra sa toho veľa nedialo (fotka nižšie je práve z plesu v decembri), ale potom sa toho dialo až príliš veľa vo všetkých smeroch môjho života.. A miesto športu som bola zahrabaná v knihách či v posteli. O zdravej životospráve nemôže byť vôbec reč, žila som na "vifonkách" a na podobných zdravých veciach. Čokoláda o pol noci? Alkohol? No problemo... 


A na konci mojej strednej som sa dopracovala až k už nie tak dobrej postave.. Stále sa nedá podľa mňa hovoriť o tom, že by som bola tou dobou nejako extrémne tučná (aj keď zrkadlo mi ukazovalo presne to! :-)), BMI bolo tiež na mojej strane. Pretože pri mojej výške 173 cm sa to našťastie vedelo celkom dobre rozložiť.. Spokojná som však nebola. Uvedomovala som si, že od mojej vysnívanej postavy som stále ďalej a ďalej..


Keďže som tou dobou už preberala maturitné vysvedčenie a sťahovala sa do Bratislavy, povedala som si, že ďalším krokom bude moja postava. Nový život, nové mesto, nová postava, nová ja.. Vzhľadom na to, že už predtým som toho dosť čítala o zdravej strave a všeobecne zdravom štýle a kalórie či energetické hodnoty pre mňa neboli až takou neznámou, nemusela som začínať od úplnej nuly. Aj tak som si toho veľa načítala, napozerala aj napočúvala. A aj vďaka stránke kaloricketabulky.cz som si začala tvoriť vlastný jedálniček tak, aby obsahoval správny pomer sacharidov, bielkovín, vlákniny, zdravých tukov aj tekutín. Čo teda zo začiatku bolo dosť zdĺhavé a občas "nakombinovať to" chvíľu trvalo. Tou dobou som už mala hodinky, ktoré merajú tep, pulz, spálené kalórie a podobne. Takže po pár dňoch nosenia som mala predstavu o tom, aká je moja ideálna hranica kalórií vzhľadom na to, čo spálim. Samozrejme som si to približne aj vopred spočítala vzhľadom na výšku, váhu, centimetre, pohybovú aktivitu apod. Postupom času som si už jedálniček nemusela písať a vedela som približne aj sama čoho, kedy, v akom pomere a koľko jesť.. Keď sa do toho dostanete, tak po ťažkých začiatkoch, je to celkom easy... :-)


Každé ráno som začala pravidelne vstávať o 6 (áno, aj keď som nemusela). O 6 ma čakala pol hodina jógy na terase a asi 3-4krát do týždňa som chodievala ešte aj na bicykel, korčule či behať. Postupne som pridala k pol hodinovej jóge o 6 aj pol hodinu kardia či posilovania. Kilá išli pekne dole a keď náhodou aj nešli, vedela som nájsť príčinu na základe toho, čo som minulé dni jedla či pila (podľa jedálnička), či ako a čo som cvičila.. Po 3 mesiacoch bol výsledok -10 kilogramov. A cítila som sa neskutočne dobre, oblečenie mi začínalo byť voľné a prvýkrát som začínala mať pocit, že moja postava sa približuje k tomu, ako chcem vyzerať. Nikdy som nechcela mať veľkosť 32 či 34. Vždy som navyše mala na takéto čísla až príliš ženskú postavu (viď. boky, prsia a všeobecne moja postava presýpacích hodín). Stačila by mi 36-38 a pekná spevnená postava. A presne k tomu som sa tou dobou, za neuveriteľné 3 mesiace, približovala..


Vtedy som však mala tak trochu šťastie v nešťastí. Našla som si prácu, kde som cez leto bola viac-menej full time a navyše som ráno musela dlhšie dochádzať. Bola som za prácu nesmierne vďačná, pretože ako 19ročná študentka si nájsť niečo tak dobré v Bratislave bol vtedy pre mňa malý zázrak.. Ale pre moju postavu to bolo nešťastie, pretože som ráno vstávala o 6 a akurát som stíhala prísť do práce - čiže žiadne cvičenie ráno. Snažila som sa teda cvičiť poobede, ale častokrát som prišla vypľútá z práce a mala som tak akurát chuť pozerať do blba. Navyše sa k tomu celému pridalo aj auto a začala som "menej chodiť" (nezdá sa to, ale chôdza vie spraviť svoje). Po dvoch mesiacoch mojej novej práce sa pridala k tomu všetkému ešte aj vysoká škola, kam som nastupovala do 1.ročníka. Čiže som samozrejme bola celkom dosť vyhúkaná z toho, ako to funguje a ako to budem zvládať. Tou dobou som sa už len snažila udržovať aspoň zdravý jedálniček, keď už som na šport nemala čas.. A aby náhodou toho nebolo málo, tak som sa mesiac po začiatku školy dala dokopy s mojim priateľom (s ktorým sme spolu doteraz).. Začali sme spolu bývať a ja som stále pendlovala medzi školou, prácou a priateľom.. a na mňa či moju postavu hold čas nezostal.. 


Keď sa to po všetkých týchto udalostiach utriaslo, opäť niekedy okolo toho decembra, tak na moje prekvapenie som mala tak dobre zabehnutý organizmus (letnou stravou a cvičením), že ani večerné rebierka či alkohol s mojou postavou až tak úplne nezamával.. Navyše máme s priateľom radi bedminton, takže asi mesiac sme každý jeden deň chodievali hrávať...A mne sa ako-tak (samozrejme že s kilami navyše oproti letu) darilo udržiavať si postavu a nepriberať.. Potom však prišlo skúškové a bola som opäť v háji. Proste spolu s prácou a nervami zo skúšok som nechodievala ani športovať a ani som sa nehrnula do toho jesť zdravo. Pritom mi zdravá strava skutočne chutí! Ale čo je rýchlejšie spravené? Kupovaná večera či vifonka alebo uvarenie celej večere? Kto hádal variant jeden, tak trafil klinček po hlavičke.. A tak som sa občasne snažila začať pravidelne športovať a pravidelne jesť, ale vždy mi do toho niečo skočilo.. Začala som podnikať, chodievala som na veľa svadieb, taká udalosť, hentaká udalosť, skúškové.. Až do chvíle, kedy som si povedala razantné DOSŤ! Čo nastalo presne v decembri 2013, kedy som založila aj tento blog. Bola som unavená z toho, že nemám čas na seba a na svoje telo. Je pekné, že som sa venovala všetkým na okolo, ale vlastne som sa nevenovala osobe, ktorá by mala mať v mojom živote väčšinou prednosť - sebe. Od decembra 2013 teda mám tento blog a hlavnou "úlohou" starania sa o seba bolo nepriberať už viac. Začala som aspoň dvakrát do týždňa chodievať na VacuShape a vibračnú plošinu a viac sa prechádzať. Pred dvoma týždňami som si konečne kúpila mixér, ktorý vie drtiť ľad a vrátila som sa k svojim milovaným smoothies. Stiahla som so sebou aj môjho priateľa a spoločne meníme zatiaľ aspoň stravu a pridávame trochu pohybu. Robíme malé krôčiky k lepším postavám a k lepšiemu zdraviu.. A to je asi to najdôležitejšie na tom celom. Neodkladať zmenu životného štýlu s ospravedlneniami typu "Ešte dnes a od zajtra začínam" alebo "Nemám čas na chudnutie či na cvičenie". Dôležité je spraviť aspoň niečo a nenechávať to celé len tak plynúť.. Ja už som sa poučila a dúfam, že odteraz za napríklad tie tri mesiace, sa mi podarí mať postavu, akú som mala "to osudné leto". A určite Vás budem informovať o mojich pokrokoch.. :-) 


Chcela som sem ešte zaradiť nejaké tipy o mojom stravovaní, čo som robila či nerobila, o pohybe (koľko, kedy a pod.), ale už takto je to dosť dlhé..A tak nám asi vznikla nová časť môjho blogu - môj večerný pokec na najrôznejšie témy.. :-) 
Aby sme to celé trochu odľahčili, tak som pri hľadaní fotiek pre tento článok našla aj dve fotky, keď sme boli vyberať s kamarátkami šaty na ples. No a skončili sme pri tých svadobných... Teraz som prvýkrát ukazovala tú fotku priateľovi a zahlásil: "Tie ti pristanú, budeš pekná nevesta. To bude mať z teba tvoj budúci manžel radosť.." :-))))




Budem rada, ak mi dáte vedieť, ako ste spokojné so svojou postavou Vy. Prípadne čo robíte, aby ste boli spokojnejšie.. :-)

  • Share:

You Might Also Like

0 komentárov